Tejto významnej stavby sa začala v okamihu, keď vtedajšia majiteľka kúpeľov - Ifigénia de Castries d´Harcourt, uvidela na svetovej výstave v Paríži model prepychového tureckého kúpeľa. Bola ním priam očarená. Odcestovala preto do Egypta a požiadala miestokráľa Izmaila o povolenie postaviť Hammam i v Trenčianskych Tepliciach. Izmail jej žiadosti vyhovel, a poslal s ňou do Trenčianskych Teplíc svojho dvorného architekta. Hammam, čo v preklade z arabčiny znamená kúpeľ, dostavali v roku 1888 a táto stavba dovtedy nemala v Európe obdobu.
Zobrazit profil místa
|
Hrad ako starý spomína už Anonymova kronika z 12. storočia. V čase rozmachu moci Matúša Čáka Trenčianskeho patril Beckov pod jeho panstvo. V druhej polovici 14. storočia hrad vlastnili Stiborovci, pôvodom z Poľska, ktorí predstavovali v tom čase jeden z najmocnejších rodov Uhorska. Za ich vlády prežil hrad, z ktorého urobili stredisko svojich rozsiahlych majetkov, svoj najväčší rozmach. Na prelome 14. a 15. storočia pristúpili k jeho honosnej prestavbe, pri ktorej zvýšili hradné veže a postavili horný gotický palác s rytierskou sieňou a kaplnkou. V polovici 16. storočia hrad v dôsledku tureckého nebezpečenstva opevňovali. Vtedy postavili v dolnom nádvorí delovú vežu a zvýšili obvodové múry hradu. V tom čase bol hrad už vo vlastníctve rodiny Bánffyovcov. Po ich vymretí v roku 1646 si hrad a panstvo rozdelili ich nástupcovia. Tí sa však už tak nestarali o jeho údržbu a opravy a hrad začal pomaly chátrať. Požiar, ktorý vypukol na hrade roku 1727, zničil väčšinu budov a od tej doby je opustený.
Zobrazit profil místa
|
Stavba stredovekého kamenného hradu súvisela s tatárskym vpádom do Uhorska. Výstavba Čachtického hradu začala v 1. polovici 13. storočia na podnet panovníka Bela IV. Hrad bol vybudovaný Kazimírom z rodu Hunt-Poznan v 13. storočí. Kráľovský hrad sa postupne rôznym spôsobom – darom, kúpou, či násilným ovládnutím dostával do rúk viacerých rodov. Na konci 13. storočia sa hradu zmocnil Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1392 daroval hrad kráľ Žigmund Stiborovi zo Stiboríc za jeho verné služby. Po Stiborovej smrti hrad Čachtice vlastnil jeho rovnomenný syn a to až do roku 1434.
Zobrazit profil místa
|
Farský kostol bol založený okolo r. 1324. Bol postavený na mieste staršieho kostolíka na vŕšku zvanom Mariánska hora (Marienberg). Pozostáva z predsunutej veže, trojlodia a k nim prislúchajúceho polygonálneho ukončenia. Obe bočné lode zakončujú kaplnky (ľavú kaplnka Illešházyovcov, pravú kaplnka sv. Imricha). Kostol bol viackrát zničený požiarom. Jeden z najväčších požiarov v meste vypukol v r. 1790 a zachvátil aj celý Marienburg. Pri obrovskej teplote horiaceho kostola sa roztavili tri zo štyroch zvonov vo veži. Ušetrený bol najmenší zvon. Kostol bol po požiari riadne opravený, veža bola postavená nanovo. Počas požiaru v r. 1886 zhorel kostol i fara. Celková rekonštrukcia prebiehala až v r. 1911 – 1912, náklady boli 60 000,– korún.
Zobrazit profil místa
|
4-hviezdičkový Hotel Elizabeth, s pôvodným názvom „Erszebet Szalo“, dal postaviť priamo pod stredovekým hradom v centre mesta Trenčín barón Armin Popper.Inšpiráciou mu bola cisárovná Alžbeta Bavorská, známa aj ako Sissi. Prví hostia prekročili jeho prah s poslednými ováciami silvestrovského ohňostroja 1.1.1902. Hotel sa prakticky cez noc stal súčasťou miestneho spoločenského a kultúrneho života. Pred dvadsiatymi narodeninami dostal nové meno – Hotel Tatra a prešiel do rúk banky. Noblesa v dokonalej symbióze s perfektnou obsluhou a komfortom viedenských podnikov.
Zobrazit profil místa
|
|
Je jedinou podstatne neporušenou gotickou stavbou v meste mimo Trenčianskeho hradu. Postavený bol v druhej tretine 15. storočia ako kostnica v blízkosti Farského kostola. Zadnou stenou nadväzuje na pôvodné mestské opevnenie. Začiatkom 16. storočia nadstavili dnešnú nadzemnú časť, ktorá po požiari kostola v roku 1528 slúžila istý čas ako kaplnka. V rokoch 1529 -1530 sa v mestských účtoch spomínajú výdaje na jeho opravu. Až do opravy Farského kostola dočasne slúžil ako miesto bohoslužieb. V roku 1560 bol v súvislosti s tureckým nebezpečenstvom zmenený na mestskú zbrojnicu s kovolejárskym zariadením v suteréne. Neskôr budova schátrala a po rekonštrukcii v rokoch 1973-1989 dnes patrí Trenčianskemu múzeu.
Zobrazit profil místa
|
Jezuitský, neskôr piaristický kostol bol vybudovaný v rokoch 1653 – 1657 v ranobarokovom štýle, podľa vzoru kostola sv. Františka Xaverského vo Viedni. Vysvätený bol 1. júla 1657 k úcte sv. Františka Xaverského, apoštola Indie. Stavebné práce viedol známy taliansky staviteľ Pietro Spazzo, spolu so svojím bratom Bernardom. K podstatnému poškodeniu kostola došlo počas požiaru mesta 14. mája 1708. Počas obnovovacích prác (1709 – 1713) nadobudol interiér kostola terajší barokový charakter. Na klenbách kostola sú vzácne kvadratúrne maľby z roku 1712 od maliara Krištofa Tauscha. Obraz hlavného oltára je taktiež jeho dielom. Iluzívna maľba kopule nad chrámovou loďou patrí k vrcholom barokového umenia na Slovensku. V roku 2000 bolo ukončené ich kompletné zreštaurovanie.
Zobrazit profil místa
|
Stavbu kostola môžeme zaradiť do prvej tretiny 15. stor. Tento kostolík je veľmi starobylý a pevný. Počas nepokojnej rákociovskej doby bol odobratý katolíkom a v roku 1709 vrátený. Kostol vo svätyni je klenutý. V roku 1808 bola loď kostola nanovo obložená. Osvetlená je šiestimi oknami. Vo vnútronom vybavení je oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika ukiržovaného Krista z 18. stor. a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ. Priestory pod kostolom vypĺňajú krypty. Pod jednou ma údajne odopčívať aj prvý rektor evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius. Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich. V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný) a sv. Jozef (malý, tzv. umieračik).
Zobrazit profil místa
|
Legendárne kúpalisko Zelená žaba opäť ožíva od 1.augusta 2015. Areál prešiel úplnou rekonštrukciou. Okrem plaveckého bazéna pribudol detský bazén, vonkajší saunový svet, kolkáreň, VIP zóna a novú tvár dostala aj reštaurácia s panoramtickou reštauráciou v ktorej sa nachádza legendárny krb.
Zobrazit profil místa
|
Dolná brána, dnes nazývaná aj Mestská veža, poskytuje nádherný výhľad na Trenčiansky hrad, Farský kostol narodenia P. Márie aj Mierové námestie. Bola postavená ako súčasť mestského opevnenia zrejme začiatkom 15. storočia. Už od vrcholného stredoveku slúži ako južný vstup na hlavné, dnes Mierové námestie. Gotická veža mestskej brány a jej prejazd je zaklenutý lomeným gotickým oblúkom. Pôvodná brána bola iba dvojpodlažná, postavená na štvorcovom základe.
Zobrazit profil místa
|
Kúpeľný park bol založený v roku 1873 správou kúpeľov a na jeho území bolo úpravou rieky Teplička vybudované i umelé jazero (Labutie jazero), ktoré pôvodne slúžilo ako kúpalisko. Nezanedbateľná je nielen rozloha parku (18 ha), ale i množstvo jedinečných drevín, ktoré sa v parku nachádzajú. Na ostrovčeku jazera nájdeme chránený strom tisovec dvojradový, ktorý obľubuje močaristé prostredie. Zaujímavým stromom je i dvestoročná lipa malolistá, ale rastie tu i ľaliovník tulipánokvetý, platany, metasekvoje, gledíčie a mnohé ďalšie cudzokrajné dreviny.
Zobrazit profil místa
|
|
Budova renesančného meštianskeho domu (existoval ako kamenný dom pravdepodobne už v roku 1607) je jedinou zachovanou stavbou tohto typu v Trenčíne, neporušenou vo väčšej miere neskoršími prestavbami. Reprezentuje charakteristický meštiansky dom s okružnou pavlačou, v ktorom boli umiestnené ako obytné priestory, tak aj hospodársko-výrobná časť a čierna kuchyňa. Katov dom, „Katovňa", alebo „Dom mestského kata", ako už jeho vžitý tradičný názov naznačuje, je historicky aj mestskou tradíciou spájaný s výkonom spravodlivosti a väzením. Nakoľko je toto spojenie oprávnené nie je celkom jasné. Podľa niektorých údajov býval na konci 19. storočia v tomto dome mestský dráb a istý čas tu bolo i väzenie. Niektorí uvádzajú, že v 16. – 17. storočí skutočne slúžil ako obydlie mestského kata.
Zobrazit profil místa
|
Dominanta Trenčína i celého Považia stráži pradávne obchodné trasy spájajúce stredomorskú oblasť s Pobaltím a severnou Európou. Na mieste dnešného hradu stálo v období Veľkej Moravy hradisko ako správne centrum priľahlého regiónu. Dnešný hrad vznikol v 11. storočí ako pohraničná pevnosť, strážiaca dôležité vážske brody a dôležité karpatské priesmyky, cez ktoré prechádzali obchodné cesty, spájajúce oblasť severného Uhorska a stredoslovenských banských miest s Čechami, Moravou, Sliezskom a Poľskom. V ďalších storočiach sa stal sídlom pohraničného komitátu, kráľovskej a neskôr šľachtickej župy. Dnes sú v jeho starobylých priestoroch umiestnené výstavné priestory a viaceré expozície Trenčianskeho múzea.
Zobrazit profil místa
|